LETO, EGYPT A VŠETKO NEVYPOVEDANÉ
Leto prešlo.
Boli sme s dcérou v mojom milovanom Egypte. V krajine, ktorá ma k sebe stále volá — krásou, starobylosťou, chaosom, vôňami aj tajomstvom. Užili sme si ho spolu. Aj moja dcéra v sebe nosí volanie diaľok. Túžbu vidieť svet, dotknúť sa iných miest a na chvíľu vystúpiť zo všetkého známeho.
Egypt však vie byť extrémny.
Stretneš tam úžasných, srdečných a veľkorysých ľudí. A stretneš aj presný opak. Toto leto som tam zažila nielen krásu, ale aj viacero sklamaní.
A práve Egypt mi opäť ukázal niečo, čo poznám aj z emočného jedenia. Často sa povie iba jedna časť pravdy.
"Neviem, či je to Egyptom, ľuďmi, ktorých som stretla, alebo tým, že som na tento vzorec bola toto leto mimoriadne citlivá. Nechcem súdiť krajinu ani jej ľudí. Egypt mi ho však ukázal veľmi výrazne."
Povie sa A, ale B zostane ticho.
Nie je to vždy otvorené klamstvo. Vyslovené A môže byť technicky pravdivé. Lenže bez nevypovedaného B vytvára úplne iný obraz skutočnosti. A presne tam začína problém.
Vie, keď hovoríme:
"Som v poriadku."
Ale nevyslovíme:
"Som nahnevaná, vyčerpaná a takto už ďalej nechcem žiť."
Hovoríme:
"Veď to nie je také zlé."
Ale nevyslovíme:
"Každý deň za to platím svojou energiou."
Hovoríme:
"Mám ho rada."
Ale nevyslovíme:
"Pri ňom prestávam byť sama sebou."
Hovoríme:
"Chcem schudnúť."
Ale nevyslovíme:
"Jedlo je momentálne jediné miesto, kde si dovolím úľavu, potešenie a vypnutie."
To nevypovedané B nezmizne iba preto, že sme ho elegantne obišli.
Zostáva v tele.
V napätí.
V hneve.
V únave.
V úzkosti.
V nespavosti.
A veľmi často aj v jedle.
Emočné prejedanie je môj dlhoročný sprievodca. Nie romantický duchovný učiteľ s vonnou tyčinkou v zadku. Niekedy je to surový ukazovateľ toho, že medzi tým, čo si hovorím, a tým, čo skutočne žijem, vznikla priepasť.
Jedno si nahováram.
Niečo iné robím.
A telo medzitým vydáva svoje vlastné svedectvo.
Nejde len o to, čo o sebe rozprávaš. Ani o to, aký obraz ukazuješ ľuďom.
Odpoveďou sú tvoje činy, tvoje opakujúce sa správanie, tvoje myšlienky, tvoj emočný stav a cena, ktorú za svoj život denne platíš.
A je úplne jedno, či ťa pritom niekto vidí.
Tvoje telo ťa vidí.
Tvoj nervový systém ťa vidí.
A večer, keď zatvoríš dvere a zostaneš sama so sebou, pravda si k tebe sadne za stôl. Niekedy si k nej prisadne aj jedlo.
Nemyslím si, že každé emočné prejedanie možno vysvetliť jedným nevypovedaným tajomstvom. Je za ním nervový systém, naučené vzorce, bolesť, biológia aj dlhoročné stratégie prežitia.
Ale nevypovedaná pravda vytvára pôdu, na ktorej sa prejedaniu darí.
Najmä keď príliš dlho žijeme život, ktorý navonok obhajujeme a vnútorne už nezvládame.
Myslím si, že toto je jedna z najväčších chorôb našej spoločnosti.
Nie iba lož.
Ale polopravda.
Veci zatajené, prikrášlené a nevypovedané. Povieme prijateľnú časť príbehu a tú druhú zahrabeme, aby sme nikoho nenahnevali, nič nestratili a nemuseli konať.
Môžeme to nazvať diplomaciou, ohľaduplnosťou, pozitívnym myslením alebo vysokou vibráciou.
Ale ak vyslovené A bez zamlčaného B vytvára falošný obraz, povedzme si pravdu: je to ojeb.
Často aj ojeb samej seba.
Ja veľmi rada vyslovujem aj B.
A áno, vyrábam si tým problémy.
Niektorí ľudia milujú pravdu, kým nezačne hovoriť o nich. Iní chcú úprimnosť, ale iba v dávke, ktorá nenaruší ich pohodlie. A ďalší sa urazia už pri samotnej predstave, že krásny príbeh má aj svoju odvrátenú stranu.
Napriek tomu už nechcem žiť iba vo vyslovenom A.
Nechcem hovoriť o krásnom lete bez sklamaní.
O láske bez hraníc.
O spiritualite bez tieňa.
O chudnutí bez žraviek.
O sile bez chvíľ, keď sa bojím.
Ani o Egypte iba ako o dokonalej rozprávke, pretože ho milujem.
Skutočná láska unesie celú pravdu.
A možno práve toto bola moja najväčšia letná lekcia:
Emočné jedenie ma nevolá k ďalšej kontrole jedla. Volá ma k presnosti.
K otázke:
Aké B som dnes nevyslovila?
Čo viem, ale nechcem si priznať?
Kde hovorím, že nemám na výber, hoci sa v skutočnosti bojím ceny svojho rozhodnutia?
Kde čakám, že sa niečo zmení, aby som nemusela zmeniť nič ja?
A kde používam jedlo, aby som nemusela počuť odpoveď?
Nechcem zo seba urobiť ženu, ktorá už nikdy nesiahne po jedle v bolesti. Chcem sa stať ženou, ktorá čoraz skôr spozná, čo sa v nej deje — a nebude sa pred sebou schovávať.
Ani za jedlo.
Ani za spiritualitu.
Ani za pekné slová.
Preto budem ďalej vyslovovať aj B.
Možno tým niekedy naruším pohodlie.
Možno si vyrobím problém.
Ale radšej budem riešiť problém spôsobený vyslovenou pravdou než celý život zajedať pravdu, ktorú som sa bála vysloviť.
Chceš pochipť viac tvoje emočné jedenie? E BOOK ŠTYRY PILIERE EMOČNEJ SÝTOSTI