MÔJ PRÍBEH
Moja cesta k práci s emočným jedením nezačala odborným vzdelaním ani jasným zámerom. Začala v tichu, v ktorom som sa dlhé roky snažila prežiť. Jedlo pre mňa nebolo o hlade. Bolo o úľave. O regulácii. O tom, ako zvládnuť emócie, na ktoré v mojom živote nebol priestor.
Ako mnohé ženy som sa naučila fungovať. Byť zodpovedná, silná, spoľahlivá. Navonok všetko držalo pokope. Vnútri však telo nieslo napätie, ktoré sa nemalo kde uvoľniť. A tak si našlo vlastnú cestu. Niekedy cez prejedanie, inokedy cez kontrolu, reštrikciu, výčitky. Dnes viem, že to nebola slabosť. Bol to inteligentný spôsob prežitia, ktorý má často korene v detstve – v časoch, keď sme sa museli prispôsobiť, aby sme boli prijaté.
Dvadsaťpäť rokov som pracovala ako zdravotná sestra. Stála som pri ľuďoch v bolesti, v chorobe, v hraničných situáciách. Videla som, ako veľmi telo komunikuje, a ako málo sme ho naučení počúvať. Táto skúsenosť ma naučila jednu zásadnú vec: telo nikdy nekoná proti nám. Vždy sa snaží chrániť.
Moja vlastná cesta ma postupne viedla späť k telu. Nie cez výkon, disciplínu ani snahu sa zmeniť, ale cez spomalenie, reguláciu nervového systému a ochotu počuť pravdu, ktorú som kedysi musela potlačiť. Emočné jedenie som prestala vnímať ako problém. Začala som ho vnímať ako správu. Ako jazyk tela, ktorý hovorí o preťažení, o strate bezpečia, o potrebe úľavy.
Popri tejto ceste sa prirodzene otvorila aj spiritualita. Nie ako únik z reality, ale ako návrat k pamäti tela. Egypt sa stal miestom, kde som si spomenula. Na rytmus. Na telo ako chrám. Na ženskú múdrosť, ktorá nie je o dokazovaní, ale o prítomnosti. Táto skúsenosť sa postupne pretavila do mojej tvorby – do náhrdelníkov a olejčekov, ktoré nevnímam ako produkty, ale ako tiché rituálne kotvy. Pripomienky pre telo, že môže spomaliť. Že je v bezpečí. Že sa nemusí chrániť jedlom.
Dnes sprevádzam ženy, ktoré prechádzajú emočným jedením. Nie preto, aby sa opravovali. Ale aby pochopili, prečo ich telo robí to, čo robí. Prepájam psychológiu emočného jedenia, prácu s nervovým systémom, telesné vnímanie a ukotvenú spiritualitu. Nevediem ženy k disciplíne. Vediem ich späť k sebe.
Robím túto prácu preto, lebo viem, aké je to žiť v tichom boji. A viem, že riešenie nie je viac snahy. Je to viac bezpečia, viac pravdy a viac priestoru. Keď sa telo prestane cítiť ohrozené, jedlo prestane byť únikom.
Moje kompetencie a vzdelanie
Moja práca vyrastá zo spojenia dlhoročnej praxe, odborného vzdelania a osobnej skúsenosti. Viac než dvadsaťpäť rokov som pracovala ako zdravotná sestra, kde som sa naučila vnímať človeka celostne – cez telo, nervový systém, emócie a životný kontext. Táto skúsenosť ma naučila držať stabilný a bezpečný priestor aj v náročných situáciách, bez tlaku a bez hodnotenia.
Popri zdravotníckej praxi som vyštudovala psychologické poradenstvo vo Viedni, ktoré tvorí odborný základ mojej práce s emočným jedením, stresom a vnútornými vzorcami správania. Dlhodobo sa venujem aj vzdelávaniu v oblasti práce s nervovým systémom, regulácie stresu a telesne orientovaných prístupov.
Dôležitou súčasťou mojej kompetencie je aj osobná skúsenosť s poruchami príjmu potravy a emočným jedením. Práve vďaka nej pracujem so ženami bez moralizovania a bez snahy niekoho "naprávať". Moju odbornú prácu prirodzene prepájam s ukotvenou spiritualitou a symbolickou rovinou tela, ktorá sa prejavuje aj v mojej tvorbe náhrdelníkov a olejčekov ako jemných kotiev návratu k sebe.
V mentoringu prepájam odborné poznanie, prax a osobnú skúsenosť tak, aby sa ženy mohli prestať brániť a začať počúvať svoje telo s porozumením.
