Žena je duša v ženskom tele.

Som žena.


Moja duša sa rozhodla prísť do tela ženy.

Preskúmať si život cez ženské telo, emócie a vnímanie.

Keďže som vyrastala v mužskej spoločnosti, bola som vychovávaná ako muž.

Všetko zvládnuť, nebyť náladová, skrývať existujúcu menštruáciu, mať telo najlepšie podľa mužských časopisov.

Porodiť deti.

Byť manželkou, matkou, milenkou, spoločníčkou.

Najlepšie vždy veselou a málo rozmýšľajúcou.

V mojej spoločnosti bola múdrosť ženstva silno potlačená.

Nehovorilo sa o emóciách, ktoré prináša meniace sa telo.

Nehovorilo sa o zázraku ženského tela, ktoré sa potrebuje pripraviť na materstvo.

Nehovorilo sa o výnimočnosti a múdrosti, ktoré je ženské telo pripravené poskytnúť.


A tak moja generácia žien vyrastala v jednej veľkej skrývačke.

V jednej veľkej hre na dokonalosť podľa mužského sveta.

Vieme navariť, upratať, vyštudovať, zarábať peniaze, rodiť deti, chudnúť, vyzerať vždy tip top, milovať sa s mužom, aj keď necítime vzrušenie.

Smejeme sa, keď sa nám chce plakať.

Dostaneme šlehu za to, že sa smejeme, aj keď je okolie vážne.

Držíme sa pod kontrolou v každej situácii.


Táto hra na dokonalosť nás ale dohnala k tomu, že fungujeme ako muži.

Celý mesiac zvládame všetky práce rovnako, aj keď naše telo potrebuje menštruovať a oddýchnuť si.

V noci si obliekame spodné prádlo, aby sa z nás stali manželky milenky.

Niekedy zo vzrušením, ale úprimne?

Ako sa mení ulietaná, uťahaná matka v noci na milenku?

Na úprimnú, vzrušenú, túžiacu milenku?


Ako sa mení managerka, ktorá nesmela celý deň ukázať emócie, na hlboko milujúcu tantrickú bytosť?

Rozhodla som sa túto absurdnú, smiešnu hru už viac nehrať.

Povedala som si dosť,

Už nechcem navonok vyzerať atraktívne, žiadostivo, ak moja duša plače.

Nechcem dokonalú domácnosť, ako moja duša nevládze.

Nechcem, dokonalé deti, ak ich moje nároky privádzajú k veľkej hre na skrývačku.

Tajne plačú v detských izbičkách, lebo nechcú hrať tú hru na dokonalosť.

Tak kde je moja duša?

Prečo je v ženskom tele?

Prečo je mi moje telo záťažou, za ktoré sa hanbím?

Prečo denno denne zrádzame svoje telo tým, že nepočúvame na jeho signály?

Prečo nevnímame zázrak ženstva?


Mám 42 rokov.

Až teraz sa dostávam na cestu, kde mi život ukazuje výnimočnosť byť ženou.

Múdrosť,  ktorá sa odovzdáva od ženy k žene od malička, sa dozvedám až teraz.

Budem o nej písať a budem mi cťou, ak pôjdeš na tejto ceste vedľa mňa.

S úctou

Elena