ZLOMENÉ DOBRO.

15.02.2018

História sa nesie v duchu dobra.

V mene dobra sa v minulých storočiach upaľovali ženy na hranici.

V mene dobra nebolo dovolené v minulom storočí ženám ani ceknúť.

V mene dobra denno denne zvládame milión vecí.

Len, aby sme boli dobrí.


Dnes už sme na tom lepšie.

Dnes mám pocit, že chceme byť zrazu lepšími ženami, milenkami, matkami.

Zase chceme byť dobré.

Len aby  nás niekto miloval.


V mene dobra hladujeme, vraj aby sme boli zdravé.

V mene dobra sa dobrovoľne vzdávame svojho tela a vagíny.

Dávame to v mene dobra.

Aby som bola dobrá manželka a milenka.


V mene dobra zavierame svoje telo tak silno, že nič necítime.

Ale to je dobre.

Lebo potom nikto nič nevidí.

V mene dobra zrádzame denne samé seba.


Učíme sa byť dobrými milenkami, robíme ženské terapie, aby sme boli lepším ženami.

A zase v mene dobra.

Mám pocit, že ponuka ako byť lepšou milenkou, zmyselnejšou, uvedomelejšou vzrástla neskutočne.

A my sa tam ocitáme a na chvíľu cítime eufóriu.

Jeej..zase sa niečo naučím.

V čom budem dobrá.

Prijateľnejšia.

Milovanejšia.


Viem, teraz si aj tak väčšina myslí, že niee..ja to všetko robím pre seba.

Tak potom gratulujem.

Mňa zlomilo všetko to dobro.

V dobrom.


Zlomila som sa pod falošnou duchovnou pýchou.

Duchovná cesta je nevyhnutná.

Ale nie kvôli druhým.

Ale kvôli sebe samej.


Inak Ťa to zlomí.

Buď budeš hrať  duchovné divadielko, alebo budeš donútená ponoriť sa do seba samej toľko krát, že ťa odmietanie vlastnej duše a tela zlomí.

V neprijatí situácie, aká je, hľadáme často duchovné cesty.

Na chvíľu pociťujeme úľavu.


Ale je to ticho pred búrkou.

Na duchovnej ceste sa Ti odhalia všetky NEPRIJATIA.

Každé jedno odmietnutie.

Od druhých, aj od seba samej.


Nezlepší Ti to sexuálny život.

Jedno, aké techniky tantry sa naučíš.

Neprijatie seba samej Ťa zničí.

Jedno, po akej duchovnej ceste pôjdeš.


Duchovná cesta je tu len pre Teba.

Nie pre to, aby si bola lepšia v očiach spoločnosti kamošiek, manželov, milencov.

Nemusíš sa bičovať, alebo presviedčať o svojej ceste druhých.

Oboje potrebuje publikum.

Potlesk.


Začínam byť dobrá len sama k sebe.

Bez publika a bez potlesku.

Nikoho sa nepýtam, či je moja cesta správna.

Či konám správne.

ČI JE TO SPRÁVNE.


Aj dnes sa prijímam a prijatie utišuje rozbúrené vody v mojej duši.

Nie pre dobro ľudstva.

Ale pre lásku k sebe samej.

Poprosím Vesmír, aby zastavil to nepríčetné šialenstvo v mene dobra.