ZÁZRAK.

29.12.2017

Vždy som cítila, že nie som schopná žiť tak, aby som robila druhým radosť.

Vždy som vedela, že okrem mňa nemá nikto návod na môj život.

Tušila som to.

Ale nevedela, kde začať.

A kde skončiť.


Do rúk sa mi dostávali motivačné knihy, ktorým som na chvíľočku uverila.

Ale vždy som mala pocit, že chcem zmenu, lebo som nebola šťastná.

Chcem niečo zmeniť, chcem niečo iné.

Niečo mimo mňa.

Tam vonku, to keď dosiahnem, tak až vtedy budem šťastná.


A tak som si brala za vzor rôznych ľudí.

A ich sny ma oslovovali a ja som na nich pracovala.

Niekedy sa sen splnil.

A niekedy nie.


Ak sa splnil, tak len preto, že som na ňom pracovala.

Ak som prestala robiť niečo, aby som situáciu udržala, sen sa rútil.

Okolie mi hovorilo, že nepracujem dosť.

Že nie som dosť konsekventná.


Že nič v živote nie je zadarmo

Že musím mať veci vždy pod kontrolou, ak sa chcem mať dobre.

Moja hra na plnenie snov sa rozbieha zas a ja ako uštvané zviera bežím závod o šťastie.

Keď ho na chvíľočku vyhrám, patrične to dám okoliu na javo.

Ak ho prehrám, lížem si rany v hlbokej tmavej pivnici, kde nesmiem vidieť ani ja sama.


Tušila som, že všetko, čo potrebujem ku šťastiu, už mám.

Tušila som to, ale trvalo to celé roky, aby som tomu uverila.

Že kúsok boha, bohyne a ich vlastnosti som dostala pri strete spermie a vajíčka mojich rodičov.

Pri extáze, v ktorej som bola stvorená.


A tak denne spisujem všetko, čo už mám.

Denno denne sa zoznam predlžuje.

Sny, ktoré mám, ale už sa nemusia splniť, sa zrazu plnia.

Len tak.........