VYDRŽAŤ ŽIVOT

23.01.2018

"ČO MUSÍŠ VYDRŽAŤ? "

dostávam otázku, na ktorú viem odpovedať až o pár dní.

Niekde medzi písaním, ďakovaním a plnou hlavou nápadov si ma odpoveď nájde:

" Musím vydržať seba samu "


Oči sa zapĺňajú slzami a ja sa snažím na túto odpoveď čo najmenej reagovať.

Nevedela som, či mi to hovorí moja myseľ, racio, alebo srdce? Duša?

Kto mi odpovedá v mojom vnútri?

A komu, čomu mám veriť?


Dovolím si plakať, ale viac túto emóciu nerozvíjam.


Čím viac si dovoľujem ísť za svojimi snami, tým silnejší tlak pociťujem.

Vyrastala som v spoločnosti, kde bolo trestané hovoriť vlastnú pravdu.

Bolo potrestané veriť vo vlastnú intuíciu a konať podľa svojho cítenia a vnímania.

Do úst mi boli dané cudzie pravdy.

Lebo vraj tá moja pravda je len ilúzia.

Pravda toho druhého je to pravdivé a ozajstné.


Uverila som tomu, ale seba samu máme 24 hodín denne.

Nedá sa nás odložiť.

Telo nám dáva signály, že nejdeme podľa vlastnej pravdy.

Duša nám dáva myšlienky v podobe snov.


Je to na nevydržanie !!!!!

Používame stále silnejšie a silnejšie analgetiká duše.

Začneme sa vzdelávať , držať diety, hľadať vzťahy, angažovať sa na vonok.

Len aby sme necítili seba samú.


Stávame sa poslušnými dcérami, dobrými matkami, vernými manželkami.

Často preto, aby sme z role vlastného JA utiekli.

Život je silnejší, ako naše ambície.

Neustále nad nami vyhráva.


Je to na NEVYDRŽANIE !!!!

S vlastným telom.

S vlastným životom.

Veriť sebe, vlastnému tlkotu srdca.


Všetci sú spokojní....len ja žijem skrytý život tej, čo sa musí vydržať.

Karta sa otáča.

Väčšina začína byť nespokojná.

Už nevidím zmysel, pracovať na cudzích snoch, očakávaniach, predstavách.


A moja duša ožíva. Vzniká článok Hovorím áno.

KONEČNE

ĎAKUJEM

PS: Akonáhle sa rozhodujem veriť v seba, dostávam strach. Väčšinou potom zle zaparkujem, alebo prekročím rýchlosť na aute a chytia ma policajti. Platím pokutu. Ďakujem za túto lekciu, lebo mi ukazuje, ako veľmi sa bojím a mám pocit, že robím niečo, čo si zaslúži trest.