TERAPIA SPEVOM SMIECHOM

23.11.2017

Som presvedčená, že človek v sebe nosí všetko, čo potrebuje na vlastnú cestu duše.

Má v sebe sily, ktoré ho ochraňujú, zraňujú, liečia, či robia chorým.

Každú silu prijímam a je potrebná v mojom živote.

Som vďačná, keď som zdravá a ďakujem aj za chorobu.


Ďakujem za radosť aj smútok.

V každom stave mi moja duša ukazuje moje radosti a smútky.

Môj hlas je môj liečiteľ.

Bránim sa ho používať.

Nesadnem za klavír každý deň a nespievam.


A ak si dovolím, tak to mám sakramentsky pod kontrolou.

Väčšinou šepkám.

Každý deň som sa rozhodla pozerať komédiu, aby som sa hlasno zarehotala.

Aby som počula vlastný smiech.


Kedy ste sa na posledy tak hasne, nekontrolovateľne zasmiali?

Ja mojim nekontrolovateľným smiechom veľa ľudí iritujem.

Prirovnávajú ho k prefajčenej upratovačke, a dávajú môj smiech do dosť primitívnych zvukov.


Iných zase stiahnem so mnou, a smejeme sa len preto, že sa smejeme.

Vždy obdivujem ľudí, keď si dovolia tak hlasno sa zasmiať.

Cítim, ako môj hlas ožíva. Potrebuje ho moja duša.

Robím priestor pre môj hlas a pozorujem, že sa dejú zrazu veľké veci.


PS: Keďže náhody neexistujú, pozrite ako mi vesmír ukázal, že je zase čas začať používať svoj hlas aj v spevavých ženských kruhoch. Toto mali v obchode práve tento týždeň. Dlho som myslela na tamburínu a vesmír mi ju poslal.

ĎAKUJEM

S úctou k sebe , k Vám, k Vesmíru.