STRÁŽKYNE DETÍ

12.01.2018

" Čo robia mamičky, keď sa deti hrajú? " pýtam sa kamarátky

" No, dávajú na deti pozor "

"Dobre " snažím sa sformulovať otázku inak

" A popri tom, že dávajú na deti pozor? "

"Čo robia? "

" Rozprávajú sa? "

" Spievajú? "

"Tancujú "

"Kde by radšej boli? "


" Kde by radšej boli? "

Zopakujem otázku a viac nerozvíjame túto debatu.

Obidve vieme.


Tá osamotená rola strážkyne vlastných detí.

Sme z nej často tak vyčerpané, že sila na niečo  " Viac "

Neostáva


Najprv sa musíme postarať o to, aby okolie bolo spokojné s nami.

Aby na vonok bolo všetko v poriadku.

Na vonok máme stále upratané, vypraté, ožehlené, navarené.

Máme vždy perfektnú postavu a vystupovanie.


Najhoršie je na tom to, že táto vysiľujúca hra na dokonalosť

nám už nedovolí vidieť do nášho vnútra.

Už nie je šanca cítiť, čo naozaj chceme.

Stále si hovoríme, že my to dáme.

Dáme najprv na povrchu a potom pôjdeme do hĺbky.


A raz, raz to dáme oboje.

Už to roky nedávam.

Alebo za vysokú cenu.

Často si volím to povrchné, a tak ťažko to v hlbinách mojej duše.


Beriem sama sebe právo, konať podľa svojej intuície.

Berieme do rúk trojkolku, lopatku, kýblik, kočík, ruksak s plienkami a vyrážame do mesta.

Strážkyne detí.......