ŠŤASTNÁ BEZ NIČOHO 

16.12.2017

Znova večer, keď sa cítim vinná asi za všetko.

Strach, či to všetko zvládnem sa znova zakráda a preniká do špiku kostí.

" Môžeš tu byť " hovorím mu a nechám, nech si vo mne kľudne je.

Dovolenie si cítiť, ako mi naozaj je mi spôsobuje žalúdočnú nevoľnosť.

A znova pochybnosti, či idem správnou cestou a túžba utiecť niekam, kde by to vraj, možno bolo lepšie.


Telka zase vypovedala a ja neviem nastaviť kanály, takže do telky utiecť nemôžem.

Žalúdok odmieta prijať akúkoľvek milosrdnú čokoládu, aby som necítila na chvíľu, ako mi naozaj je.

Nie je tu priateľ, milenec, manžel aby som utiekla do vzťahu.

Príliš veľká únava ma brzdí utiecť do role matky.

A ja si spomínam na leto, a Lovinku.


Ležala som v noci na karimatke pod holým nebom.

Mesiac na chvíľu silno zasvietil a padali hviezdy.

Z diaľky sa ozývalo veľa hlasov plných spevu.

A ja som bola mimo toho všetkého.


Vtedy som sa učila byť šťastná bez ničoho.

Lekcia, na ktorú zabúdam tak ľahko.

Lekcia z lásky.

Že len tak byť...stačí.


A tá bolesť sa vrátila zas.

a s ňou nádherné spomienky na letnú noc, keď padali hviezdy.

Dovoľujem byť všetkému tu.

Prijatím bolesť povoľuje a ja počúvam odpovede.

Cítim silu a rešpekt voči sebe samej.

Ustáť si život.

Ustáť si minulosť.

Byť šťastná bez ničoho......

Podobný článok KEĎ SRDCE BIJE STRACHOM