SPEVAVÝ ŽENSKÝ KRUH.

16.11.2017

Dovolila som si uprostred týždňa vytvoriť priestor na nádych a výdych.

Uprostred práce, povinností, únavy, kde fungujeme ako stroje a zapíname večer televízor, aby nám k spánku umelo vypol mozog.

Inak by sme asi nezaspali.

Uprostred týždňa, kde nie je šanca cítiť, ako sa naozaj máme.

Ani si to nemôžeme dovoliť pripustiť, ako sa naozaj máme.


Naplánovala som si, že tento večer zapálim sviečky a prevoniam celý dom.

Umyjem si vlasy, nech sú dlhé a voňavé .

Dám si kňažkovské šaty a vytvorím tú najpríjemnejšiu energiu z vlastného vnútra, akú som kedy cítila.

Utekám po deti a vidím, že pred školou je skupinka chlapcov, čo verejne fajčia.

V živote som nevidela pred základnou školou, aby si deti kľudne pofajčovali.

Po náročnom manipulovaní dcéry, aby sa učila, sadám do auta a veziem ju na spev.


Keď sa vraciam uzimená domov, príde na mňa únava a pomyslenie, že mám mať večer program, mi spôsobuje tlak.

" Čo som si to zase vymyslela "   spochybňujem túžbu mojej duše.

Nenamaľovaná, nenastajlovaná, vlasy stiahnuté do copu, v oblečení, ktoré som už mala ráno na joge, lebo som sa nestíhala prezliecť, otváram klavír.

Začínam spievať a srdce mi  hovorí, tak toto sa ti bude chcieť, aj v tomto domácom, neatraktívnom prevedení a odstrašujúcom stave.

Spievaj a budú sa diať veľké veci.

Lebo si dovolila počúvať na tlkot Tvojho srdca......