SLZY ZA ILÚZIOU.

21.09.2017

Keď príde do nášho života ilúzia, vyvolá oveľa silnejšiu emóciu, ako skutočnosť.

Tušíme, že to nie je naozajstné.

Ale pocit eufórie je tak silný, že si ilúziu ponecháme.

Vieme, že keď skončí, bude to bolestivé.


Aj tak si ju pestujeme.

Zalievame.

Venujeme jej čas, pozornosť, peniaze, celú svoju dušu.


Duša rastie zosilnieva v pravde.

V ilúzii chradne, stráca silu, stráca schopnosť signalizovať nám slová našej intuície.

Niekedy nevieme, že je to ilúzia.

A zamotáme sa do nej tak silno, že precitnutiu v pravde sa bránime celým našim egom.

Ospravedlňujeme si ju, argumentujeme, obhajujeme.

Keby, keby keby.......


V temnej komnate nášho dna zisťujeme pravdu.

Kričíme, plačeme, ľutujeme seba, ľutujeme iných, je nám smutno za eufóriou, ktorá nám na chvíľu pomohla necítiť bolesť.

Alebo rezignujeme, alebo z posledných síl veslujeme v stále viac stojacich vodách ilúzie.

Prechádzam cez všetky komnaty môjho konania.


Až v poslednej je prijatie toho, ako to je.

Prijímam ilúziu.

Prijímam smútok za ňou.

Prijímam absenciu eufórie.

Prijímam dôveru, že teraz je na rade múdrosť mojej duše.


Len cez boľavú dušu dokážem vidieť pravdu.

Pravda vlieva život do žíl mojej duše.

Duša oživuje intuíciu.

Intuícia pomáha múdrosti.

Múdrosť osvetľuje moje ďalšie kroky.

Na mojej ceste života....