S NIEKYM, ČI BEZ ?

12.01.2018

Moja reakcia na článok Marianny

Som žena, čo vychováva svoje deti sama.
Žijeme v domčeku, kde je stále veľa mužskej práce. Na veľké práce nie je problém nájsť robotníkov.
Ale na tie malé, ako navŕtať poličku na stenu alebo naladiť satelit, odborníka nenájdem.

Do 41 rokov som si hovorila, že v živote nechytím do ruky vŕtačku, alebo elektrický šróbovák.
Keď mi prišiel nový nábytok, tak som sa rozhodovala, či zaplatím horibilnú sumu stolárovi, alebo sa pozriem do návodu a zložím komodu, či stolík sama.
Kúpila som si teda elektrický šróbovák a začala som.

Pozorovala som, čo sa so mnou deje. Cítila trochu smútok, že to robím sama. Ale aj vedomie, že toto nie je predsa dôvod, aby som s niekym bola.
Aby mi mal kto zložiť komodu.
Toto predsa nemôže byť dôvod....

Nemyslím si, že žena je zodpovedná za to, aby sa muž cítil mužsky.
Tak, ako žena nemá dávať mužovi za úlohu, aby sa ona cítila ženskejšie.
Som na ceste, kde sa učím byť ženou a milovať ženu v sebe. A som presvedčená, že to je to aj jediné, čo má a môže muž zo mňa cítiť.

Ano, ak si žena v zranení povie, že ona muža nepotrebuje a bude robiť všetko sama, neznamená to, že to myslí naozaj tak.
Často to hovorí, aby neriešila bolesť a uteká z nej.
Ja to mám asi tak, že pokým budem single, som schopná zaniesť auto do servisu a aj navŕtať poličku.
Ale nie zo zúfalstva, že " všetci muži sú parchanti "
Jednoducho je situácia taká aká je, a ja našťastie mám mozgovú kapacitu aj zdravé ruky, aby som riešila nie len varenie, ale aj financie, či zaplatenie účtov.

Necítim ale nespravodlivosť.
Denne ďakujem Vesmíru za môj život a život mojich detí.
Myslím, že cítiť sa žensky nie je o vonkajšom prejave.
Teda muž rúbe drevo a žena štrikuje.
Čo je zdravé a muži môžu, majú, smú...cítiť to, že som ako žena vedomá môjho ženstva.
A ak príde čas, s láskou predám môj elektrický šróbovák zase do mužských rúk.