POŽEHNANIE TEMNA

29.12.2017

Sedím pri rannej káve a zrazu vidím , že vyšlo len na pár sekúnd slnko.

Vybehla som k oknu smerom na východ a vstrebávala veľmi slabé slnečné lúče.

A zase prišli slová, ktoré teraz s Vami môžem zdieľať.

V období temna sa dokážeme rýchlejšie potešiť z maličkých vecí.


V období temna si dobré veci všimneme oveľa rýchlejšie.

Nie len že ich zavetríme rýchlejšie, ale dovolíme našej duši, aby pocítila okamžitú radosť.

Obdobie temna nás učí radovať sa a vidieť hojnosť.

Obdobie temna je pre nás požehnanie.


Bez neho nie sme schopný precítiť radosť a požehnanie, ktoré máme stále v sebe.


Počujem to neustále.

V zime je viac samovrážd, depresií, rozvodov a rozchodov.

Ak si človek nedá námahu nájsť to dobré na živote, nemá šancu precítiť radosť.

Ak dovolí, aby bol dobrovoľne uväznený bez kúska nádychu čerstvého vzduchu,

ak dovolí nedotknúť sa stromov každý deň,

ak dovolí nevidieť silu vetra, mrazu, snehu, príchuť smrti, ktorá nastáva v zime, kde všetko spí...

nemá šancu precítiť naozajstnú chuť života.


A potom príde obdobie plné slnka.

Slnko nás už nezaujíma.

Až príde dážď a my máme zase šancu precítiť hojnosť

Po daždi príde slnko a my sa zo slnkom milujeme.


Pozorujme denne prírodu.

Ako sa mení, lebo to isté sa odohráva v nás.

Včerajšia noc bola naozaj temná, hlboká.

Vietor dával na javo svoju silu.

A mne sa ťažko verilo, že som pred pár hodinami ležala na lehátku plnom slnka.


O to viac som dnes utekala k oknu, aby som zachytila v mojich bunkách stotinu sekundy, keď si slnko dovolilo vyjsť.