ODDYCH Z NECHCENÉHO ŽIVOTA?

11.06.2018

" Jedno koľko dovoleniek zvládneš do roka, koľko budeš vo svojom voľnom čase unikať do pozerania televízie, do jedla, sexu, k milencom a milenkám.                                                         Zo života, ktorý darujeme práci pre sny iných nie je možné oddýchnuť si "

Nedá sa oddýchnuť zo života, ktorý nechceme žiť.                                                                       Nie je možné dospať únavu, keď sme bežali za cieľom iných. Nie je možné uzdraviť sa , ak sme ochoreli na ceste niekoho iného.

Deti sa ma často pýtajú, čím som chcela byť. Ja odpovedám " Herečkou" a všetci sa zasmeje nad vraj utopickým zamestnaním.


Mám riadnu robotu a dosť diagnóz. Keďže ešte neviem zmeniť dnešok, tak ho prijímam.             Aj to, že mi telo ukazuje, že už nevládze. Pokúšam sa v moje voľné dni nerobiť nič. Načerpať energiu, aby som mohla ďalej pracovať vo fyzicky a psychicky náročnej práci. Všímam si, ako si ľudia oddychujú len preto, aby mohli ďalej pracovať na snoch iných.

Posledné roky ale začínam pomaličky vetriť, že nechcem darovať môj voľný čas pre prácu na snoch iných. Nepriamo ho darujem. Lebo kvôli práci si musím oddýchnuť, aby som tam podala špičkový výkon. V práci, ktorú vymyslel niekto iný. Bol to jeho sen a ja mu ho umožňujem. Za privysokú cenu.

Každá diagnóza môjho tela mi ukazuje, že mám z toho kolotoča vyskočiť. Robiť veci inak. Pracovať na vlastných snoch, plánoch. Ktoré sú samozrejme svetu smiešne.              Samozrejme, spoločnosť v obrovskej miere plní sny niekoho iného. Prečo?                           Nemá vlastné? Alebo by sa mu vysmiali? A tak sa stavia do pozície vysmievačov, pochlebovačov, kritikov, sudcov a samých pánov bohov.

Radšej, ako byť vysmiaty ľuďmi, čo pracujú pre sny iných.

Únava, choroby prichádzajú a my prosíme doktorov, aby nám tie choroby instantne zobrali. Prosíme Boha, vraj On, On má moc nás uzdraviť. A zrádzame jeho nástroje, ktoré nám dal, aby sme ich používali. Vlastné telo, srdce, dušu, intuíciu.

Hľadáme zase pomoc z vonka.

Aby sme ďalej plnili sny iných a vysmievali sa tým, čo pracujú na snoch vlastných. Nikdy neprichádzajúci oddych sa stáva lukratívnou záležitosťou. Vraj potrebujeme ísť na dovolenku a vypnúť. Vypnúť z čoho?              

  Z darovania vlastného tela, mysle, života práci pre sny iných.

Nemusí to byť len práca. Môže to byť vzťah, spôsob života, masky na tvári, voľba jednoduchšej cesty, teda vyhovieť druhým. Strach z kritiky, vysmiatia.

Ostávať v živote, ktorý už nechcete.

Jedno koľko dovoleniek zvládneš do roka, koľko budeš vo svojom voľnom čase unikať do pozerania televízie, do jedla, sexu, k milencom a milenkám, unikať pred životom pre sny iných. Nie je možné si oddýchnuť  zo života, ktorý darujeme práci na snoch iných..