KNIHA ZÁZRAKOV.

16.10.2017

V spánku si Tvoja myseľ oddýchla, ale teraz sa  Ťa slnko pýta:

" Tak sa rozhodni "

Pozerám do slnka a odmietam ďalší tlak.

Aj rozhodnutie je tlak, aj sľub, aj všetko čo myseľ sľúbi že telo urobí, aj keď duša nechce.

Umieram prázdnotou, odmietam plnosť.

Smejem sa, ako to berie vážne.

Smejem sa, ak to beriem vážne.

Ak uverí v zázrak.....


Niekedy sa mi podarí otvoriť bránu výsmechu a do duše vteká silný, chladný prameň zázraku.

Schladí bolesť mojej duše.

Pozerám sa Ti do otvorených očí, plných nadšenia, samozrejmosti, odhodlanosti.

Ako mi vážne plným hlasom hovoríš o nadprirodzenosti, ktorá Ti je prirodzená.

Sme prepojené našou dušou.


Maľuješ krásne obrazy, lebo si uverila, že presne toto Tvoja duša potrebuje.

Každá bodka vytvorená Tebou je obraz božstva, ktoré presne takto stvorilo svet.

Cez slnko na Teba myslím, a Ty vieš, že máš prísť.

Dávaš mi do ruky pero a papier, a hovoríš :  

" Píš"

A tak zapisujem do knihy zázrakov, že telepatia funguje.

Píšem si:

Myslím na maliarku a bez toho, aby som jej povedala jedno slovo, ona je práve tá, čo mi dáva do rúk pero a papier.

Ona vie....