KEĎ SA SNOM NEDARÍ.

25.09.2017

" Miluj to, čo máš a bude ti patriť celý svet."

Lao Ce

Keď som natrafila na prvú knihu o zhmotňovaní snov, zhltla som ju aj z navijakom.

Potom prichádzali knihy a informácie o vytváraní si vlastnej reality.

O vytváraní si lepšej reality, ako teraz.

Snívať, snívať, snívať.

O tom, že raz nám bude dobre....


Na druhej strane som si vo vlastnom živote všetko uľahčovala.

Načo štrikovať? Už sa to neoplatí. Kúpim si.

Načo záhrada, veď zelenina je tak lacná, že si ju kúpim.

Načo kvety, stačia tuje a trávnik.

Aby som nemusela nič robiť.


Načo variť, sú jedálne a štátne inštitúcie.

Vieme maľovať, a predsa si kupujeme drahé obrazy.

Na jednej strane otupujeme vlastné schopnosti vytvárať a tvoriť.

Na druhej strane navštevujeme drahé semináre, kde nás učia, ako vytvárať to, čo chceme.

Lebo vraj to, čo máme nie je bezpečné, je neisté, bezcenné.


Uľahčujeme si v našom domove, najintímnejšom mieste život, aby sme mali energiu na prácu pre druhých.

Nie je sila ani chuť tvoriť pre seba.

Lebo tvoríme pre druhých.


Beriem do rúk ihlice, a začínam štrikovať.

Pozriem provokačne na milovanú policu kníh a hovorím jej

" Vidíš, jedno očko hovorí za všetky múdre slová sveta "


Chcete zmeniť svoju realitu?

Začnite milovať to, čo máte.

Cvičte si zhmotňovanie reality na tom čo máte...nie vždy je potrebné vycestovať na Makču Pikču

( aj keď aj tam sa strojím)


Ak netvoríme v svojom najintímnejšom mieste, tak kde?

Kde je to miesto, kde tvoríme?

Pre koho tvoríme?

A kto ovplyvňuje realitu našu?

Prečo pociťujeme zadosťučinenie, ak tvoríme pre okolie?

Ak nám zatlieskajú?

A bezcennosť tvorby tam, kde nás vidí len naše srdce a duša?