JA, BOH, DUŠA, INTUÍCIA

28.12.2017

Keď strácame kontakt s prírodou, strácame kontakt s božstvom.

Keď stratíme kontakt s božstvom, stratíme kontakt s vlastnou dušou.

Keď stratíme kontakt k vlastnej duši, hlas našej intuície počujeme stále menej.

Ak nepočúvame na vlastnú intuíciu, na koho teda počúvame?


Kto je ten, čo určuje naše konanie a žitie?

Rodičia?

Spoločnosť?

Šéf?

Partner?


Kto vie najlepšie, čo máme cítiť, konať a čomu máme veriť?


Dnes vyšlo nad mojou záhradou slnko.

Vytiahla som si lehátko a v páperke som si ľahla tvárou k slnku.

Spomenula na leto, ako tu lehníme a sme najšťastnejší na svete.

Cítim, ako je všetko v poriadku.

Presne tak, ako v túto sekundu byť mám.


Píšem známu vec, ale : Nehľadajme chrámy postavené ľuďmi.

Tam vonku, za oknom je niečo, čo nám zase pomôže spojiť sa s bohom, vlastnou dušou.

Spojenie s vlastnou dušou oživuje božiu múdrosť v nás.

Božia múdrosť oživuje intuíciu.

Intuícia nám múdro radí.

Stačí tráva, slnko, strom.


Vzniká stav, keď človek už nič nechce, lebo začína vidieť, čo už dostal.

A je toho toľko, že ak už viac nikdy mať nebude, je to nad mieru dostačujúce.

Vďačnosť si spieva mantru  " Kto má, dostane ešte viac. Kto nemá, bude mu zobraté aj to, čo má"

Čo máme, aby sa mohlo rozmnožiť?

V čom nie sme schopný vidieť dostatok, a je nám to neustále brané?


Príroda, Boh, Vlastná Duša, Intuícia, Dostatok, Vďačnosť, Množenie Dostatku.

Príroda, Bohyňa, Vlastná Duša, Intuícia, Dostatok, Vďačnosť, Množenie Dostatku.

Príroda, Božstvo, Vlastná Duša, Intuícia, Dostatok, Vďačnosť, Množenie Dostatku.


PS: Napadajú ma tieto slová. Utekám k počítaču,inak ich zabudnem.

      Dopíšem článok, odfotím sa a slnko zapadá.

      Predalo mi posolstvo, a ešte sa schovalo.

      Ešte tu nemusí byť celý deň.

      Som nadšená, že som tú chvíľu mohla uložiť do všetkých mojich buniek.