DOPIS LÁSKY MOJIM SESTRÁM.

05.11.2017

Až teraz cítim potrebu Vám napísať o víkende Kňažky lásky. Je to ako by pokračovanie cesty do mňa samej.

Cesta, ktorá nikdy neskončí.

Videla som Vás všade, a hľadala som Vás. Ešte sa myseľ neprestavila tak, že toto už je ďalší míľnik v mojom živote.

Zoznamovanie s novými ženami mi už vďaka Vám išlo oveľa ľahšie. Už ma tam nič nesralo a napriek pocitu, že potrebujem ujsť, som si nikdy nebola tak istá, že som tam správne, ako teraz. To všetko vďaka Vám.

Pri Vás som pociťovala neuveriteľné prekážky v mojej mysli. Všetko mi išlo tak ťažko, a len dôvera, že som medzi Vami správne, mi pomohla ostať a dať sebe šancu, naučiť sa lekcií, ktoré mi Vaša prítomnosť mohla poskytnúť.

Spomínam na Vás aj zo slzami, ale hlavne s neuveriteľnou vďačnosťou, lebo práve pri Vás som sa naučila dôverovať ženám.

Teraz to išlo akosi ľahšie. Všetko...aj to , čo ma tešilo, ale aj to, čo som neprijímala.Dôvera v seba samej bola oveľa silnejšia. Vďaka Vám.

Pocit, že potrebujem ujsť vznikol hlavne z tej silnej energii, ktorú tam ženy priniesli. Ešte ju neustojím s pokojom. Skôr sa bránim, aj keď viem, že táto energia rozbíja vo mne veci nevidené, tie, ktoré neprešli do mojej mysle.

Sú hlboko vsiaknuté do mojich buniek, a nemám šancu obrátiť na ne pozornosť cez myseľ. Neviem, čo to je, a čo sa deje, či sa diať má.

Cítim, ako tú časť ženská neviditeľná energia rozbíja.

Bolí to..a chcem ujsť.

Ale verím v seba a mojej duši, že to má význam.

A tak prijímam.

Takže takto som sa mala ja.

A len vďaka základnému kameňu, postavenému Vami som ustála silný proces, ktorý sa vo mne dial aj tento víkend.

Mám chuť napísať, že Vás ľúbim, len sa mi to zdá gýčové.

Cítim obrovskú lásku a vďačnosť za každú jednu z Vás.