CHOROBA LEKCIA

23.11.2017

Už asi tretí týždeň pociťujem, že bežím na doraz.

Že by som mala na jeden deň vypnúť a vraj sa nedá.

Chcem mať všetko na raz.

Vymaľovaný celý dom, uprataný, deti na poriadku.


Iba fungujem a hovorím si, že veď potom si hádam oddýchnem.

Na druhej strane výčitky, že veď toto je normálny život a iné ženy vraj zvládajú oveľa viac.

Bežím v kolečku matrix a odbieham do iných dimenzií, aby ma nekleplo.

Veď večer si zaspievam a matrixové koleso trochu spomalím a preliečim dušu.


Zrazu sa mi roztočí zem pod nohami a ja neviem nič iné, ako si ľahnúť a zorganizovať rodičov, aby sa mi postarali o deti.

Zrazu sa svet zastavil.

Zrazu sa svet zastaviť dá.

Môj svet.


Príde mi balík s knihami od Jána Bílého Živoucí kruh a ja sa ponorím do úžasných príbehov lineárneho a cyklického času.

Ďakujem vesmíru za tento kolaps, len tak si ležím a čítam.

Tam vonku sa svet točí ďalej.

U mňa sa zastavil.


PS: Ospravedlňujem sa všetkým ženám, že som musela zrušiť spevavý ženský kruh.

Ale moja duša sa rozhodla inak.

Miesto spievania som štrikovala a čítala knihu.

Ešte ma čaká od neho kniha vzťahová  "Vidím v Tebe Boha, vidím v Tebe Bohyňu"

Tak to je pre mňa ako vyšité.

Dúfam, že nebudem musieť čakať na ďalší kolaps.