ÁNO TEMNOTE

25.01.2018

Včera vzniká modlitba k sebe samej a ja hovorím ÁNO môjmu telu.

Prijať seba samú, ako v tomto okamihu som.

" Elenka, ja nič necítim. Necítim seba samu. Necítim svoje telo "

" Nič necítim "  píše Zuzka


Viem, o čom píše.

Viem, ako sme vlastné telo potlačili, umlčali, znecítili...len aby sme zapadli do merítok tých, čo nás milujú podmienečne.

Rozmýšľam, čo jej napísať.


" Tak prijímaj aj to prázdno "

" Aj to, že necítiš"

"Ja si do toho prázdneho miesta maľujem obrazy a sadím kvety.

Toto miesto ti zachraňovalo život.

Tak ho príjmi, a začni milovať."

" Aj to, že nič necítiš"


V období menštruácie schádza žena do svojich  najhlbších zákutí duše.

Všetko, čo sa jej podarí potláčať, sa v tomto období hlási o našu pozornosť.

Môj večer končí čokoládou, bolesťami brucha a výčitkami, že zase priberiem a nikto ma nebude milovať.

A tak hovorím ÁNO aj tomuto stavu.


Áno, keď nič necítim.

Áno, keď sa mi nedarí.

Áno, keď sa cítim najopustenejšia na svete.

Áno, keď  pocit zlyhania presakuje do špiku mojich kostí.


Napriek tomu hovorím ÁNO.

S láskou k SEBE

K VÁM