2. SPEVAVÝ ŽENSKÝ KRUH. 28.12.2017

30.11.2017

Skoro vždy, keď sa rozhodnem robiť veci inak, ako do teraz, rozbolí ma hlava.
Rozbolí ma hlava aj vtedy, keď počúvam na svoju intuíciu a dovolím duši, aby sa zhmotnili jej želania.
Prichádza na mňa chrípka, ak sa rozhodnem vystúpiť na chvíľu z kolotoča povinností a dovolím si konať tak, aby sa uzdravovala moja duša a srdce.

V tento večer sa udiala historická udalosť v Matúškove, ktorú som ja osobne v Matúškove nikdy nezažila.
Ženy sa stretnú preto, aby hľadali to, čo ich spája.
Nie to, čo ich rozdeľuje.

Vytvára sa priestor pre slová, ktoré skoro nikdy nesmú byť vyslovené.
Priestor, kde sme nemali na všetko hneď odpovede.
Kto som, keď si odmyslím moju rolu matky a manželky?
Tieto role sú veľmi dôležité.
Ale ak nebudeme schopné vyživovať všetky ostatné ženské role, nedokážeme byť silné, sebavedomé matky a manželky.
O milenkách radšej verejne pomlčím.

Pri piesňach sa mi tlačili do očí slzy.
Cítili sme, ako máme zavreté hrdlá.
Kedy sme umlčali náš hlas?
Prečo sa mi chce plakať pri spievaní?

Tancujem, spievam, plačem a kričím.
Hlasy druhých žien je požehnaním pre moju dušu a celý môj dom.
Ďakujem Vám milé ženy, že ste našli v sebe silu urobiť na chvíľočku veci inak........

PS: 29.11.2017 Ráno mi píše žienka
" Ako sa máš, Eli?
Počúvaj, ja som Ti taká plná energie, ako raketa.
Ty musíš úplne lietať, to čo sme včera vytvorili...
Muž ešte spí, tak idem na povalu spievať"

Krásne zasnežené ráno. Beriem lopatu a idem odhŕňať sneh